Ukrajinskí deathmetaloví bojovníci sa ústami svojho frontmana a gitaristu rozhovorili nielen o pripravovanej novinke a minulosti, ale aj o súčasnej situácii na Ukrajine. 

Pokiaľ viem, fungujete od roku 1994 a zatiaľ máte na konte tri albumy. Predstav nám bližšie tvoju kapelu. Kto ste, čo ste, čo a pre koho hráte...

Presne tak, v septembri naša kapela oslávi dvadsať rokov. Som Cornelius, hrám na gitaru a takisto revem a growlujem. Hráme death metal a našou cieľovou skupinou je publikum, ktoré prepadlo extrémnemu metalu!

Čo teba osobne inšpirovalo k tomu, aby si začal hrať a skladať muziku? Prečo práve death metal?

K tomu, aby sme začali s kapelou a hraním takejto hudby, nás inšpirovali viaceré veľké thrashové a deathmetalové kapely – prevažne kapely z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Death metal sme považovali a stále považujeme za niečo, čo pre nás symbolizuje úplnú slobodu vo všetkých aspektoch, preto sme sa preň rozhodli bez akéhokoľvek zaváhania.

Už dlhšie pripravujete nový album, kedy sa ho dočkáme?

Nanešťastie máš pravdu. Hoci všetky nástroje už boli nahraté pred dlhším časom, doteraz sa mi nepodarilo pokročiť s nahraním vokálov. Naozaj veríme, že album uzrie svetlo sveta ešte v tomto roku.

Čo je dôvodom omeškania?

V poslednom čase som mal veľa problémov so zdravím a postretlo ma viacero osobných nepríjemností, takže omeškanie ide čisto na môj vrub.

Máte dohodnutého nejakého vydavateľa?

Áno, Bloodbucket Productions sú stále naším vydavateľom a takisto vydajú aj náš pripravovaný album, len čo sa nám ho podarí dokončiť.

V čom sa bude váš pripravovaný album odlišovať od predchádzajúcich?

Samozrejme, zvyknem hovoriť, že ide o prirodzený vývoj s chytľavejšími skladbami a sofistikovanejšou technikou hry.

V čom bude viac špecifický a sofistikovaný? Viac skúšate a trénujete, alebo dokonca študujete hudbu?

Nič z tebou spomínaného, len sme začali naše skladby skladať trochu iným štýlom. Na niekoho to, čo sme na novinke dosiahli, môže pôsobiť tak, že sme začali hrať viac sofistikovane a progresívne, na iného tak, že ide len o prirodzený vývoj našej staršej tvorby bez nejakých výrazných znakov niečoho špeciálneho. Záleží to od na poslucháča.

Aj z názvu, aj z vašej rannej tvorby sa dá vydedukovať, že vás fascinoval stredovek. Prečo práve stredovek a aký máte vzťah k histórii?

Naše staré nahrávky, demá a prvé dva albumy obsahovali z väčšej časti historicke témy, ale od tretieho albumu sme sa celkom preorientovali na spoločenské problémy. Náš starý spevák Georgius bol hlboko ponorený do temného stredoveku a celkovo do historických tém. Ja mám tieto témy takisto rád, ale cítil som, že bude dobré, ak preskúmam aj ďalšie textové polohy.

Hrávate relatívne dosť aj mimo Ukrajiny, ako veľmi vás obmedzovala vízová povinnosť, keď ste prekračovali hranice EÚ?

Áno, skúšame hrať všade, kde sa dá. Všetci máme schengenské víza, ktoré nám umožňujú hrať všade v Európe, ale samozrejme, sme limitovaní. Môžeme zostať na území EÚ maximálne 90 dní za rok a platnosť víz je rôzna. Ak máme šťastie, tak ich dostaneme na päť rokov, ak menej šťastia, tak len na tri, a stáva sa, že niekedy nás šťastie okašle a víza získame len na rok.

Mali ste niekedy problém pri prechode cez hranice Schengenu?

Našťastie doteraz neboli žiadne problémy.

Na cestách vždy zažívame kopec srandy, keďže sa všetci radi nahlas smejeme. Nejaké zábavné historky? Hm...Naposledy sme v Debrecíne hrali na Vekeri festivale a po našom koncerte sme išli do centra a navštívili veľké námestie. Prešli sme zopár obchodov, zastavili sa na jedlo a zostali sme tam tak dlho, že sme nakoniec zistili, že budovu zamkli aj s nami a pár ďalšími ľuďmi. Bolo tam asi päť alebo šesť poschodí a my sme sa nachádzali na štvrtom alebo tak nejako. Snažili sme sa teda najprv nájsť nejakú ochranku či strážnika. Keď sme ho konečne po dlhom chodení našli, povedal nám, že máme pokračovať nadol, tam možno nájdeme nejaké dvere, ktoré sú ešte stále otvorené.

Dlhú chvíľu sme hľadali tieto špeciálne dvere a keď sme ich konečne našli, zistili sme, že nás čaká ďalšie putovanie za naším autom, keďže stále bolo niekde v budove. Zamknuté zvnútra (smiech).

Takže sme znovu museli liezť hore schodmi, hľadať to prekliate parkovisko a auto, ktoré tam v čase, keď sme ho konečne našli, stálo ako jediné.

Kde v EÚ sa vám najviac páčilo a prečo?

Vlastne sme extra ďaleko po Európe zatiaľ nechodili. Mám na mysli to, že hrali sme hlavne v krajinách ako Srbsko, Rakúsko, Česko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Všade sa nám páčilo. Všetky tieto krajiny sú zaujímavé pre niečo iné. Stále potrebujeme pohnúť naše zadky ďalej, dúfame, že čoskoro sa nám podarí zorganizovať nejaké väčšie európske turné, ktoré bude zahŕňať množstvo iných európskych miest a krajín. Tešíme sa na to.

Ukrajinci u nás majú relatívne zlú povesť. Ľudia vás považujú za šmelinárov, mafiánov a ľudí, ktorí berú domácim prácu. Čo si myslíš o týchto stereotypoch a čo by si rád mojim spoluobčanom v tomto ohľade odkázal?

Nanešťastie má Ukrajina zlú povesť asi všade, hlavne pre náš stupídny politický systém, nekonečnú korupciu a nemotornú mentalitu. Chápem to tak, že množstvo Ukrajincov pracuje v EÚ a snažia sa tam zarobiť vyššie platy ako doma. Nemôžete s tým nič urobiť, pretože život na Ukrajine nestojí za nič. Je to niečo podobné, ako keď Slováci, Česi a Poliaci – aby som spomenul len pár - chodia pracovať do krajín ako Anglicko, Švédsko, Nórsko, atď. Všetci hľadajú lepšie podmienky.

Skús nám priblížiť ukrajinskú metalovú scénu, pretože aj napriek blízkosti vašich hraníc o nej u nás nevieme skoro nič.

Na Ukrajine funguje množstvo skvelých skupín hrajúcich všetky možné metalové štýly. Samozrejme blackmetalová scéna je asi najsilnejšia, s takými menami ako NOKTURNAL MORTUM, KHORS, DRUDKH, DUB BUK, REUSMARKT, ULVEGR a mnohými ďalšími. Z deathmetalových by som chcel vypichnúť FLESHGORE, DATURA, STALINO, MENTAL DEMISE, BLOOD EXPECTORATION, ENDOCRANIAL, EZOPHAGOTHOMIA, INFECTED, NO EMOTIONS, SIDUS MORTUORUM a FORCEOUT. Takí CRIMSON SKY, CRYPT OF SILENCE a MOURNFUL GUST sú perfektní v doom/death štýle a v grindcore sú výborní EPICRISE, FOIBLE INSTINCT a SKRUTA.

Spomínal si kapely ako NOCTURNAL MORTUM, DUB BUK, KRODA, ktoré spájajú metal a nacionalisticko-nacistické ideológie, čo si o tom myslíš?

Vždy počúvam v prvom rade hudbu, ak je dobrá, nezaujíma ma ideologický postoj.

Rozumiem tvojmu postoju, no na druhú stranu ma irituje, ako niektorí ľudia, a je jedno či u vás alebo u nás, podporujú ideológiu, ktorej jedným z hlavných cieľov bolo zlikvidovať, prípadne zotročiť Slovanov. Nech si každý verí čomu chce, ale prečo tieto témy pretláča do hudby?

Úplne s tebou súhlasím. Chcem povedať, že sa mi nepáči, keď ľudia na metalovej scéne vyjadrujú svoje politické názory a národnosocialistické postoje cez texty a skupinu celkovo. Ale nemôžeme proti tomu nič urobiť, pretože všetci majú právo na slobodu a títo ľudia vidia svoju slobodu takto.

Okrem množstva kapiel fungujú u vás aj nejaké časopisy a festivaly. Poznám časopis Terroraiser a Metal Heads´ Mission Festival.

Nemáme tu až tak veľa festivalov, ale Carpathian Alliance, Kiev Sonic Massacre, Zverovision a UzhGoreRot sú momentálne aktívne. A čo sa týka médií, povedal by som, že s tlačenými to momentálne ide dole kopcom.

Tohtoročný Metal Heads´ Mission Festival bol kvôli situácii na Kryme zrušený, ako ty osobne vnímaš súčasnú politickú situáciu na Ukrajine?

Neznášam politiku a takisto náš politický systém. Nikdy to nebude tak, ako by to malo byť, pretože korupcia je životne dôležitou súčasťou vládnej formy na Ukrajine. Na zmenu k lepšiemu si najskôr možno predstaviť asi eliminovať všetkých, ktorí v tomto systéme sú teraz.

Odhliadnuc od politiky, čo si myslíš o anexii Krymu a situácii na východe Ukrajiny?

Je to hrozné, ver mi, mám veľmi blízkych priateľov, ktorí žijú v Luhansku. Človeče, oni nemajú elektrinu, plyn ani vodu. Je to jednoducho „brutal“, čo sa tam deje. Žijú tam zavretí vo svojich domoch a bytoch, keď nepriateľ bombarduje mesto.

Čo si myslíš o názore, že súčasnú Ukrajinu vedú fašisti?

Hmmm, rozhodne to nie je východisko pre Ukrajinu a takáto možnosť ani nepripadá do úvahy, to je isté!

Ako je tebou a tvojim okolím vnímaný Stepan Bandera?

Našťastie u nás v Zakarpatsku sme ho nevnímali nijako.

Zakarpatsko sa už viackrát v histórii pokúsilo o samostatnosť, myslíš si, že ak by ste neboli súčasťou Ukrajiny, tak by ste sa mali lepšie?

Och, človeče, jednoznačne! Zakarpatsko samostatné, alebo ako časť nejakej krajiny z EÚ, by bolo šťastnejšie. Ale tento sen sa nanešťastie nenaplní. Situácia tu je príliš smutná.

V týchto dňoch je možné, že ti príde povolávací rozkaz a pôjdeš bojovať na východ Ukrajiny. Ako vnímaš túto možnosť?

Žiaľ, je to tak, a v súčasnosti sa to môže stať komukoľvek z nás. Niektorí ľudia sú nútení ísť, iní sa tomu snažia vyhnúť opustením krajiny. Najhoršie na tom je, že my zo Zakarpatska sme nútení ísť do Donecka a bojovať tam, zatiaľ čo množstvo ľudí z Donecka uteká k nám. A tu mám na mysli práve tých, čo by tam skrátka mali ostať a bojovať.

U nás na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí sa hlásia k Rusínskej národnosti a necítia sa byť Ukrajincami, pričom počas existencie ZSSR ani neboli uznaní ako národnosť a pokladali sa za Ukrajincov. Aký majú dnes status Rusíni na Ukrajine?

Čo sa týka Rusínov, je to tu rovnaké ako u vás.

Doslova ma fascinuje, ako je vo väčšine štátov bývalého ZSSR vnímaný Stalin, dokonca sa uvažuje, že po ňom znova pomenujú Volgograd. Prečo si myslíš, že je tento diktátor a tyran znova taký populárny?

Myslím, že je to fáma. Ľudia tu nemôžu byť až takí obmedzení! Všetci títo minulí, súčasní i budúci diktátori by mali zhorieť v pekle.